ŠTATÚTY

MISIJNEJ SPOLOČNOSTI

Decretum quo Statuta renovata Congregationis Missionis promulgantur

De consensu Consilii Generalis Statuta Congregationis Missionis transmitto a Conventu Generali 2010 renovata et approbata.

Pro renovatis vel novis Statutis textus lingua italica exaratus tamquam „officialis“ habeatur.

Datum Romae, die 27 septembris 2011

in Solemnitate Sancti Vincentii a Paulo

G. Gregory Gay, CM

Superior Generalis

Život v Spoločnosti

Kapitola I. – APOŠTOLSKÁ ČINNOSŤ (K 10-18)

1. Treba postupne zanechať tie apoštolské práce,  o ktorých sa po dôkladnom uvážení presvedčíme,  že dnes už nezodpovedajú povolaniu Spoločnosti.

2. V súčasnom kontexte globalizácie mnohé skutočnosti a situácie skúšajú našu vieru a predstavujú výzvu pre tradičné metódy evanjelizácie. Spolubratia si toho majú byť vážne vedomí a pamätať, že sa od nich vyžaduje svedectvo pevnejšej osobnej viery v Boha, ako aj hľadanie nových ciest k dobrému naplneniu ich povolania k evanjelizácii.

3. Nech provincie a jednotlivé domy ochotne rozvinú osobitnú bratskú spoluprácu v apoštolských podujatiach tak medzi sebou, ako i s diecéznym duchovenstvom, rehoľnými inštitútmi a laikmi.

4. Členovia Spoločnosti nech sú otvorení pre dialóg. V otázkach náboženských, sociálnych a kultúrnych nech sa stretajú v aktívnej spolupráci s kresťanmi i nekresťanmi.

5. V diele misií »ad gentes« treba mať na zreteli tieto zásady:

1. V duchu spoluzodpovednosti sa jednotlivé provincie navzájom podporujú buď z vlastnej iniciatívy alebo na výzvu generálneho predstaveného.
2. Jednotlivé provincie alebo viaceré spolu nech prevezmú aspoň jednu misijnú oblasť, kde by posielali svojich členov ako pracovníkov na Pánovu žatvu.
3. Členom Spoločnosti treba dať možnosť konkrétne pomáhať misijným dielam a tiež možnosť ísť tam osobne a obetovať sa pre službu evanjelizácie.
4. Okrem toho treba povzbudzovať členov Spoločnosti k účasti na misijných dielach všeobecnej a miestnej Cirkvi. Treba tiež vhodne zorganizovať vlastné diela Misijnej spoločnosti.

6. Misionári, ktorí sú poslaní prostredníctvom misií k pohanom, nech sa dobre pripravia na plnenie špeciálnych úloh, oboznámia sa s podmienkami panujúcimi v krajine, kde budú pracovať, aby ich pastoračná činnosť zodpovedala účinným spôsobom miestnym potrebám.

7.

§1. Spolubratia budú venovať osobitnú pozornosť podpore a pomoci vincentínskym laickým asociáciám, ktoré sú dnes súčasťou vincentínskej rodiny v ich apoštolskej činnosti.

§2. Všetci spolubratia musia byť pripravení príslušným spôsobom poskytnúť túto službu rôznym vetvám vincentínskej rodiny a sami majú byť pre túto službu k dispozícii, keď sa to od nich bude žiadať; navyše v každej provincii sa na túto službu budú špecializovať niektorí spolubratia.

§3. Jadrom tejto služby bude zdieľanie vlastnej skúsenosti viery vo svetle učenia Cirkvi a vincentínskeho ducha. Aby bola táto služba prispôsobená dnešným potrebám, bude nutné zabezpečiť potrebnú technickú a odbornú formáciu.

8. Nech sa podporujú stretnutia medzi provinciami pre dokonalejšie poznanie povolania misionárov a ich pastoračných pracovných metód, ktoré by účinnejšie zodpovedali konkrétnym podmienkam a premenám osôb a vecí.

9.

§1. Jednotlivé provincie, prihliadajúc na okolnosti, vydajú vhodné normy pre sociálnu činnosť a určia konkrétne prostriedky, pomocou ktorých sa urýchli realizácia sociálnej spravodlivosti.

§2. Okrem toho nech sa členovia Spoločnosti podľa miestnych a časových okolností zapoja do spolupráce so združeniami, ktoré bránia ľudské práva a podporujú spravodlivosť a pokoj.

10.

§1. Medzi apoštolské činnosti Spoločnosti treba započítať aj farnosti, pokiaľ sa apoštolát, ktorý v nich spolubratia konajú, zhoduje s cieľom a charakterom našej Spoločnosti a bol vyžiadaný v dôsledku nedostatku duchovných pastierov.

§2. Tieto farnosti zverené Spoločnosti musia byť z veľkej časti zložené z chudobných alebo nech sú pripojené k seminárom, kde spolubratia konajú pastoračnú formáciu.

11.

§1. Výchovná činnosť má nesmierny význam pre mládež i pre dospelých, preto nech členovia Spoločnosti prevezmú úlohu vyučovania a výchovy, kde sa môže dosiahnuť cieľ Spoločnosti.

§2. Túto úlohu treba prevziať nielen v rôznych školách, ale aj v rodinách, na pracoviskách, ba i v akomkoľvek sociálnom prostredí, kde sa zhromažďuje mládež i dospelí.

§3. Školy, kolégia a univerzity, podľa miestnych okolností, nech prijímajú chudobných, aby sa napomáhala ich všestranná výchova. Zdôrazňovanie hodnôt kresťanskej výchovy a formáciou kresťanského sociálneho cítenia, nech sa v duchu zakladateľa vštepuje žiakom správne chápanie chudobného.

12. Medzi prostriedkami, ktoré Spoločnosť používa pri šírení evanjelia, nech sa venuje primeraná pozornosť aj technickým prostriedkom spoločenského dorozumievania, aby sa slovo spásy účinnejšie šírilo.

Kapitola II. – KOMUNITNÝ ŽIVOT  

(K 19 – 27)

13. Naši chorí a starí spolubratia alebo tí, ktorí sú vo zvláštnej núdzi, a tak sú osobitným spôsobom zjednotení s trpiacim Kristom, sa budú zúčastňovať na našom diele evanjelizácie sveta. Budeme dbať, aby sme s nimi zaobchádzali bratsky a vhodným spôsobom im pomáhali. Po zvážení rôznych možností bude na zodpovednosti vizitátora a jeho rady konečné rozhodnutie so prihliadnutím na jednotlivé prípady.

14.

§1. Spolubratia, ktorí žijú mimo komunity, pretože ich Spoločnosť poverila zvláštnymi úlohami, nech sa snažia stráviť aspoň nejaký čas v spoločenstve, aby požívali dobrodenie komunitného života. Vychádzajme im v ústrety, aby sme im uľahčili ich osamelosť a s láskavou starostlivosťou ich častejšie pozvime medzi seba, aby sme sa navzájom obohatili požehnaním bratského a apoštolského života.

§2. Bratsky a včas podporujme spolubratov, ktorí zápasia s ťažkosťami.

15.

§1. Povinnosti voči rodičom si verne plňme, ale so zachovaním miery, ktorá je nevyhnutná pre plnenie nášho poslania a zachovávania komunitného života.

§2. Spolubratov, kňazov a iných hostí prijímajme v našich domoch s otvoreným náručím.

§3. Ak nás chudobní požiadajú o pomoc, buďme k nim štedrí a pokúsme sa odstrániť ich nedostatky.

§4. Ochotne sa zapojme do bratského spoločenstva všetkých, s ktorými sme spojení v živote i práci.

16. Spoločný pracovný plán, ktorý si urobí každá komunita podľa možností na začiatku pracovného roka, nech obsahuje: apoštolskú činnosť, modlitbu, užívanie majetku, svedectvo kresťanského života na pracovisku, stálu formáciu, termíny pracovných stretnutí, čas potrebný na zotavenie a štúdium a tiež denný poriadok. Toto všetko nech je predmetom pravidelného prehodnocovania.

Kapitola III. – ČISTOTA, CHUDOBA, POSLUŠNOSŤ, STÁLOSŤ (K 28 – 39)

17. 

§1. Provinciálne zhromaždenie nech prispôsobí predpisy o chudobe podľa Konštitúcií, ducha Všeobecných pravidiel a základného ustanovenia o chudobe od pápeža Alexandra VII. (Alias Nos supplicationibus).

§2. Jednotlivé provincie a miestne komunity,  berúc do úvahy okolnosti miesta a vecí, nájdu vlastný spôsob zachovávania evanjeliovej chudoby a podrobia ho pravidelnej kontrole s presvedčením, že chudoba nie je len  hradbou komunity (por. VP III,1), ale aj podmienku obnovy a znamením rozvoja nášho povolania v Cirkvi a vo svete.

18. Spoločnosť, pamätajúc na pevnú vincentínsku tradíciu, považuje za nesmierne dôležitý sľub stálosti, osobitne v dnešnej dobe, ktorá je charakteristická nestálosťou a dočasnosťou.

Provincie, miestne komunity a všetci spolubratia sa budú intenzívne usilovať prehlbovať sľub stálosti, ktorým sa rozumie verné zotrvanie v Spoločnosti po celý život a úplné zasvätenie sa nasledovaniu Krista, evanjelizátora chudobných.

Kapitola IV. – Modlitba (K 40 – 50)

19. Podľa spoločného pracovného plánu si verne vykonávajme svoje zbožné cvičenia, zaužívané v Spoločnosti, zvlášť čítanie Svätého písma – predovšetkým Nového zákona, úctu k Eucharistii, spoločné rozjímanie, spytovanie svedomia, duchovné čítanie, každoročné duchovné cvičenia a duchovné vedenie.

Kapitola V. – Členovia

1. Prijatie do Spoločnosti (K 53 – 58)

20.

§1. Vnútorný seminár začína pre každého kandidáta vtedy, keď ho direktor alebo jeho zástupca vyhlási za prijatého podľa Provinciálnych noriem.

§2. Spoločnosť sa včas postará o záruky, platné ak treba aj podľa civilného práva, aby sa náležite obhájili práva člena i Spoločnosti v prípade, ak by člen dobrovoľne odišiel, alebo bol prepustený.

21. V Spoločnosti sa skladá „dobré predsavzatie“ podľa formuly priamej alebo nepriamej:

§1. Formula priama:

„Pane a Bože môj, ja, X. Y., sa chcem v Misijnej spoločnosti po celý život verne venovať ohlasovaniu evanjelia chudobným, pri nasledovaní Krista ohlasujúceho Evanjelium. A preto si robím predsavzatie a s pomocou tvojej milosti, túžim a chcem zachovávať čistotu, chudobu a poslušnosť podľa Konštitúcií a Štatútov našej Spoločnosti.“

§2. Formula deklaratívna:

„Ja, X. Y., nasledujúc Krista ohlasujúceho Evanjelium, sa chcem v Misijnej spoločnosti po celý život verne venovať ohlasovaniu evanjelia chudobným. Preto si robím predsavzatie a s pomocou Božej milosti túžim a chcem zachovávať čistotu, chudobu a poslušnosť podľa Konštitúcií a Štatútov našej Spoločnosti.“

22.

§1. „Dobré predsavzatie“ sa má skladať v prítomnosti superiora alebo ním povereného spolubrata.

§2. Ďalšie úpravy o zložení alebo obnovení „dobrého predsavzatia“ prípadne o pridaní nejakej formy dočasného začlenenia, ako aj úpravy o právach a povinnostiach, ktoré majú členovia od prijatia do Spoločnosti až do inkorporácie, si stanoví zhromaždenie každej provincie.

23. Ďalšie úpravy o čase skladania sľubov patria do kompetencie zhromaždenia patričnej provincie.

24. Za zvláštnych okolností môže provinciálne zhromaždenie predložiť na potvrdenie generálnemu superiorovi a jeho rade vlastné formuly tak pre „dobré predsavzatie“ ako aj pre zloženie sľubov, pri ktorých treba zachovať podstatné prvky ustanovených

formúl.

2. Práva a povinnosti členov (K 59 – 64 )

25. Ani aktívne ani pasívne hlasovacie právo nemajú:

1. Tí členovia, ktorí dostali indult žiť mimo Spoločnosti podľa vlastného práva Spoločnosti a v zmysle výhrad uvedených v indulte.
2. Členovia povýšení alebo vymenovaní za biskupov a to tak počas, ako i po skončení úradu, ak sa nevrátili ku komunitnému spôsobu života.
3. Vikári, prefekti a apoštolskí administrátori, hoci nie sú biskupi, počas svojho úradu,  ak nie sú súčasne superiormi niektorého domu Spoločnosti.

26.

§1. Členovia bez aktívneho a pasívneho volebného práva, okrem tých, ktorí sú vymenovaní v kánonoch 171, §1,č.3-4; 1336, §1, č.2 a v článkoch 70 a 72, §2 Konštitúcií Misijnej spoločnosti, sú zbavení aktívneho a pasívneho volebného práva. Taktiež tí, ktorí v čase, keď sa má ich aktívne a pasívne volebné právo uplatniť v Spoločnosti, sú v provincii alebo v dome nepovolene neprítomní, to znamená:

1. tí, ktorí sú neprítomní v Spoločnosti bez potrebného povolenia, ak doba ich neprítomnosti presahuje šesť mesiacov;
2. tí, ktorí majú potrebné povolenie, avšak po ukončení platnosti ho neobnovili (K 72,§2);
3. tí, ktorí neplnia podmienky určené po tom, čo im bolo udelené povolenie bývať mimo komunitu (K 67,§1);
4. tí, ktorých doba absencie presiahla tri  roky s povolením, okrem prípadu choroby, štúdia alebo apoštolátu vykonávaného v mene Spoločnosti (K 67,§2).

§2. V sporných prípadoch rozhodne vizitátor so súhlasom svojej rady, či má spolubrat aktívne a pasívne volebné právo, s dôkladným posúdením jeho situácie v provincii, vlastného práva Spoločnosti a Provinciálnych noriem.

§3. Pravidlá, ktoré platia pre aktívne a pasívne volebné právo, platia aj pre konzultácie stanovené vlastným právom Spoločnosti a Provinciálnymi normami.

27.

§1. Každý člen má právo, aby sa po jeho smrti v celej Spoločnosti za neho modlili.

§2. Jednotliví spolubratia – podľa svojho stavu – nech obetujú mesačne svätú omšu za živých i zomrelých z celej vincentínskej rodiny, ako aj za rodičov, príbuzných, dobrodincov s pridaním zvláštneho úmyslu za zachovanie pôvodného ducha Spoločnosti.

§3. Podobne druhú sv. omšu nech obetujú za tých členov celej Spoločnosti, ktorí v minulom mesiaci zomreli.

§4. Ďalšie úpravy nech si určí každá provincia jednotlivo.

28. Každý spolubrat inkorporovaný do Spoločnosti má právo, každý mesiac odslúžiť sv. omše podľa vlastného úmyslu, bez prijatia štipendia. Počet a spôsob ich slávenia si určia jednotlivé provincie v Provinciálnych normách.  

3. Zaradenie členov do niektorej provincie a domu (K 65 – 67 )

29.

§1. Generálny superior, generálni asistenti, sekretár, generálny ekonóm a generálny prokurátor pri Svätej stolici, nemajú počas svojho úradu vlastnú provinciu s právnymi účinkami.

§2. To isté platí aj o ostatných členoch zaradených do generálneho domu. Ostáva im však aktívne i pasívne hlasovacie právo vo vlastnej provincii.

30.

§1. Člen Misijnej spoločnosti patrí do tej provincie, pre ktorú ho predstavení príjmu podľa práva Spoločnosti. Tá provincia sa nazýva »provincia pôvodu.«

§2. Nové zaradenie sa uskutočňuje preložením z jednej provincie do druhej, podľa rozhodnutia predstavených. Táto provincia sa nazýva »provincia určenia.«

31. Aby člen mohol opustiť jednu provinciu a prejsť do druhej, vyžaduje sa iba vzájomná dohoda medzi kompetentnými vyššími predstavenými, po vypočutí mienky samotného zainteresovaného, pritom však vždy ostáva nedotknutá autorita generálneho superiora.

32. Keď generálny superior skončí svoj úrad, nech si sám vyberie provinciu.

33. 

§1. Zápis do cieľovej provincie sa môže vykonať na dobu neurčitú alebo určitú.

§2. V prípade určitej doby vizitátori oboch provincií:

1. spresnia v písomnej dohode práva a povinnosti spolubrata a oboch provincií;
2. o preložení sa vystavia doklady, ktoré sa uložia do archívu obidvoch provincií;
3. vizitátor provincie, z ktorej člen pochádza, upovedomí generálneho sekretára o jeho novom zaradení.

§3. Ak uplynie určené obdobie, spolubrat sa okamžite stáva členom provincie, z ktorej bol premiestnený, pokiaľ sa kompetentní predstavení po zvážení stanoviska spolubrata nedohodli, výlučne písomne a v súlade so Štatútmi inak.

34. Člen je zaradený do domu alebo do spoločenstva zriadeného na spôsob domu vtedy, keď ho tam určil oprávnený predstavený.

4. Vystúpenie a prepustenie členov

(K 68 – 76)

35. Právomoc znova prijať do Spoločnosti majú:

1. Generálny superior po vypočutí svojej rady a všetkých členov.
2. Vizitátor, po vypočutí svojej rady a vizitátora provincie, z ktorej člen vystúpil, alebo bol prepustený a pre všetkých tých, ktorí ešte neboli inkorporovaní do Spoločnosti.

Kapitola VI. – Formácia

1. Pastorácia povolaní

36. Starostlivosť o vzbudzovanie povolaní od nás vyžaduje stálu modlitbu (Mt 9,37) a autentické, plné, radostné svedectvo apoštolského i komunitného života, najmä keď s nami chlapci a mladíci pracujú vo vincentínskom poslaní, kde sa prehlbujú vo viere.

37.

§1. Provincie, domy a jednotliví členovia nech majú starosť o získanie kandidátov pre vincentínske poslanie.

§2. Provincie nech stále hľadajú lepšie prostriedky, ktorými by sa vzbudzovali a rozvíjali povolania. Pre tento cieľ nech zostavia vhodný pracovný plán.

§3. Po vypočutí svojej rady vymenuje vizitátor tzv. buditeľa povolaní, ktorý zaradí túto starostlivosť do všetkých našich prác, zameraných na budenie povolaní.

38. Je potrebné, aby sa kandidáti, ktorí chcú vstúpiť do Spoločnosti, už skôr rozhodli pre kresťanský život, apoštolát a ochotu pracovať vo vincentínskej komunite; alebo ich tiež treba postupne privádzať k voľbe povolania pomocou pastoračných prác medzi mládežou alebo v malých seminároch, kde jestvujú.

39. Náplňou formácie kandidátov primeranej ich veku, má byť predovšetkým bratské spolunažívanie, počúvanie Božieho slova, liturgické pobožnosti, zapojenie sa do apoštolskej činnosti spolu s moderátormi, rozvoj ich osobnosti, štúdium a práca.

2. Misionárska formácia

1. Hlavné zásady (K 77 – 81)

40. Okrem formácie, ktorá je spoločná pre všetkých, sa treba podľa možnosti postarať aj o špecifickú a odbornú formáciu pre našich jednotlivých spolubratov, ktorá by každého z nich pripravila na účinnejšie vykonávanie úloh apoštolátu, určených im Spoločnosťou a ktoré by viac zodpovedali ich schopnostiam a talentom.

41.

§1. Každá provincia vypracuje plán formácie, ktorý bude v súlade s vyššie spomenutými princípmi, s dokumentmi a nariadeniami Cirkvi, Rationes formationis Misijnej spoločnosti a bude odpovedať na rozličné miestne požiadavky.

§2. Ďalej nech vizitátor určí komisiu pre záležitosti formácie, ktorej úlohou bude vypracovanie a doplnenie programu formácie a zaoberanie sa všetkým, čo sa týka procesu výchovy.

42. Jednotlivé provincie nech pomocou komisie pre záležitosti formácie zriadia a rozvíjajú nepretržitú komunitnú a individuálnu formáciu.

2. Vnútorný seminár (K 82 -86)

43. Podľa potreby môže mať každá provincia vlastný vnútorný seminár alebo môže byť vnútorný seminár spoločný pre viaceré provincie. V oboch prípadoch môže byť v jednom alebo viacerých domoch Spoločnosti vybraných príslušnými vizitátormi, so súhlasom ich rád.

44. Za mimoriadnych okolností a so zreteľom na ľudskú a kresťanskú zrelosť kandidátov, môže dať vizitátor primerané úpravy.

3. Veľký seminár (K 87 – 90)

45.

§1. Každá provincia môže mať vlastný dom veľkého seminára alebo jeden spoločný pre viaceré provincie podľa toho, ako si to vyžaduje potreba.

§2. Našich bohoslovcov možno posielať na cirkevné štúdiá aj do inej provincie alebo do iného schváleného inštitútu.  V takom prípade sa treba postarať, aby tam mohli žiť spoločne podľa obyčajov Spoločnosti a aby dostávali primeranú vincentínsku formáciu.

§3. V domoch formácie nech prekvitá rodinná atmosféra, nech je prípravou na život v bratstve medzi členmi tej istej provincie; ak je však bohoslovcov veľa, možno ich vhodne podeliť na menšie skupiny, aby sa takto lepšie zaistil osobný vplyv formácie na jednotlivcov.

46. Po vypočutí moderátorov a svojej rady môže vizitátor dovoliť bohoslovcom počas ich formácie prerušenie štúdií na podnet spravodlivej príčiny a pobyt mimo domu formácie.

 47. Treba podporovať vzájomné poznávanie sa bohoslovcov z rôznych provincií Spoločnosti.

4. Formácia bratov (K 91 – 92)

48. Nech sa bratom poskytuje vhodné kultúrne a technické vzdelávanie v špeciálnych študijných kurzoch pre získanie primeraných diplomov alebo titulov.

5. Moderátori a profesori (K 93 – 95)

49. Nech veľký seminár ako centrum formácie poskytuje pomoc spolubratom pracujúcim v rôznych podujatiach, avšak aj samotní predstavení seminára a profesori nech sa venujú aj apoštolskej činnosti.

50. Treba sa postarať, aby v domoch formácie boli podľa potreby súci spolubratia, ktorí by vykonávali úrad spovedníka a spirituála.

Organizácia Spoločnosti

Diel I. – Správa

Kapitola I. – Ústredná administratíva

1. Generálny superior (K 101 – 107)

51. Generálnemu superiorovi okrem právomoci, ktoré mu dáva všeobecné právo a tiež špeciálnych právomocí patrí:

1. Vykonávať tú istú právomoc pri spravovaní provincií ako i viceprovincií.
2. Navštíviť aspoň raz počas vykonávania svojho úradu osobne alebo prostredníctvom delegáta, provincie a viceprovincie, aby oživil ich činnosť a oboznámil sa so stavom provincií a ich členov, zachovávajúc vždy právo vykonania kanonickej vizitácie, ak si to okolnosti vyžadujú.

1. So súhlasom rady a po konzultácii so zainteresovanými akceptovať misie ponúkané Spoločnosti Apoštolským stolcom alebo miestnymi ordinármi, ponechajúc ich vo vlastnej právomoci alebo zveriac ich niektorej provincii alebo skupine provincií; odstúpiť od misií, ktoré boli zverené.
2. So súhlasom rady a po vypočutí zainteresovaných zostaviť skupiny misionárov vo vlastnej právomoci alebo ich zveriť niektorej provincii alebo skupine provincií.

4. Vizitátorom dať fakultu prijať alebo sa zrieknuť misií, ktoré Spoločnosti zverili miestni ordinári mimo územia konkrétnej provincie Misijnej spoločnosti.
5. So súhlasom svojej rady a po vypočutí vizitátorov a vicevizitátorov menovať pred zvolaním generálneho zhromaždenia prípravnú komisiu.
6. Čím skôr zverejniť všetky ustanovenia generálneho zhromaždenia.
7. So súhlasom svojej rady uzatvárať dôležitejšie zmluvy v medziach právnych predpisov.
8. So súhlasom svojej rady a po vypočutí vizitátora provincie a poradcov, a ak to čas dovolí aj niektorých členov, prevziať z vážnych dôvodov na krátky čas správu niektorej provincie a poveriť jej vedením administrátora s delegovanými právomocami od generálneho superiora.
9. So súhlasom svojej rady a po vypočutí mienky zainteresovaných vizitátorov a členov prekladať spolubratov z jednej provincie do druhej.
10. V prípade smrti právne separovaných členov od Spoločnosti dovoliť konať zvyčajné modlitby za našich zomrelých.
11. Dišpenzovať vo zvláštnych prípadoch so súhlasom svojej rady a zo spravodlivej príčiny od Štatútov a Dekrétov generálneho zhromaždenia.
12. Vymenovávať pre spoločenstvo sestier Dcér kresťanskej lásky provinciálnych direktorov so súhlasom svojej rady a po porade s vizitátormi, ktorých sa to týka.
13. Povoliť afiláciu priateľom a dobrodincom Spoločnosti a oboznámiť ich s duchovnými dobrami, na ktorých majú spoluúčasť.
14. Spoločne s radou povzbudzovať provincie k účasti na medzinárodných misionárskych aktivitách (operae, munera).
15. So súhlasom svojej rady a po vypočutí zainteresovaných strán zriaďovať regióny mimo územia provincie a schvaľovať regióny podriadené vizitátorom.
16. So súhlasom svojej rady schvaľovať Štatúty každej konferencie vizitátorov.
17. Organizovať prácu generálnej rady a službu generálnych asistentov.

52. Generálny superior má svoje sídlo v Ríme. Nesmie ho meniť bez súhlasu generálneho zhromaždenia a bez konzultácie so Svätou stolicou.

53. Všeobecné nariadenia generálneho superiora platia až do nasledujúceho generálneho zhromaždenia s výnimkou, ak by to sám generálny superior alebo jeho nástupca zariadil ináč.

54. Superiori, vizitátori a ostatní úradníci Spoločnosti vrátane provinciálnych direktorov DKL zostávajú po skončení svojho úradu, vzhľadom na zachovanie poriadku, dovtedy v úrade, kým ich nevymení nástupca.

2. Generálny vikár (K 108 – 114)

55.

§1. Úrad generálneho vikára končí:

1. vo chvíli, keď jeho nástupca prijme úrad.
2. keď generálne zhromaždenie alebo Svätá stolica prijme jeho zrieknutie.
3. ak Svätá stolica rozhodne dekrétom o jeho zosadení.

§2. Ak sa generálny vikár stane zjavne nehodným alebo zjavne neschopným zastávať svoj úrad, čo posúdi generálny superior so svojou radou bez dotyčného generálneho vikára, upovedomí o tom Svätú stolicu. Následne sa treba riadiť podľa jej nariadení.

3. Generálni asistenti (K 115 – 118)

57. Dodržujúc prepis K 116 §2:

§1. Generálni asistenti sú volení z rôznych provincií a pokiaľ je to možné aj z rôznych kultúr nachádzajúcich sa v Misijnej spoločnosti.

§2. Počet generálnych asistentov určuje generálne zhromaždenie.

58. Asistenti majú bývať v tom istom dome ako generálny superior. Aby tvorili generálnu radu, je vždy nutná prítomnosť aspoň dvoch z nich, okrem generálneho superiora alebo generálneho vikára.

59. Ak by z vážnych dôvodov nebol prítomný nutný počet generálnych asistentov pre generálnu radu, tak generálny superior pozve do generálnej rady jedného z úradníkov kúrie s hlasovacím právom, a to podľa tohto poradia: generálneho sekretára, generálneho ekonóma a generálneho prokurátora pri Svätej stolici.

60. Úrad generálnych asistentov končí:

1. ak ich nástupcovia príjmu zvolenie.
2. ak generálny superior so súhlasom ostatných asistentov alebo generálne zhromaždenie prijme ich zrieknutie.
3. ak generálny superior so súhlasom ostatných asistentov rozhodol o ich zosadení a schválila to aj Svätá stolica.

4. Úradníci generálnej kúrie (K 119)

61.

§1. Generálny sekretár:

1. Pomáha generálnemu superiorovi v písomnostiach v rámci celej Spoločnosti.
2. Je z úradu prítomný na generálnej rade ako zapisovateľ, ale bez hlasovacieho práva.
3. Môže generálnemu superiorovi navrhovať mená spolubratov, ktorých by bolo treba vymenovať podľa predpisov nášho vlastného práva ako spolupracovníkov pod jeho vedením: pre vedenie archívu, pre vydávanie časopisov a pre písanie listov.

§2. Ak generálny sekretár nemôže vykonávať svoj úrad, generálny superior vymenuje na ten čas jedného z asistentov alebo z úradníkov alebo zo spolupracovníkov, ktorý preberie jeho záväzky.

62.

§1. Generálny ekonóm, mocou svojho úradu, spravuje majetky Spoločnosti a tiež aj majetky, zverené generálnej kúrii, pod vedením generálneho superiora a jeho rady, v súlade s predpismi všeobecného a nášho práva.

§2. So súhlasom generálneho superiora vizituje provinciálnych ekonómov a vo zvláštnych okolnostiach aj ekonómov domov alebo správcov dôležitejších podujatí Spoločnosti.

63.

§1. Povinnosťou generálneho prokurátora pri Svätej stolici je:

1. vybavovať žiadosti pri Svätej stolici pre získanie riadnych fakúlt.
2. so súhlasom generálneho superiora a po vypočutí mienky vizitátorov, ktorých sa to týka, vybavovať pri Svätej stolici záležitosti Spoločnosti, provincií, domov a členov.

§2. Generálny prokurátor pri Svätej stolici môže na základe písomného poverenia generálneho superiora, podľa právnych zastávať v rímskej kúrii generálneho postulátora našej Spoločnosti.

Kapitola II. – Provinciálna a miestna administratíva

1. PROVINCIE A VICEPROVINCIE          

(K 120 – 122)

64. Hoci je každá provincia určená územnými hranicami, nevylučuje jestvovanie domu inej provincie na jej území podľa normy Konštitúcií, bod 107, 7.

65. §1. Viceprovincia je vzájomné združenie viacerých domov, určená územnými hranicami, ktorá je podľa dohody závislá na niektorej provincii a s ňou utvára určitý celok. Riadi ju vicevizitátor s vlastnou riadiacou právomocou podľa noriem všeobecného a nášho vlastného práva.

§2. Viceprovincia môže byť zriadená aj bez závislosti na inej samostatnej provincii, ale potom priamo podlieha právomoci generálneho superiora. Na jej čele je vicevizitátor s vlastnou riadiacou právomocou.

§3. Viceprovincia má prechodný charakter, a ak sa splnia potrebné podmienky, stane sa provinciou.

§4. Čo sa v Konštitúciách a v Štatútoch Spoločnosti hovorí o provincii, platí to so zodpovedajúcimi úpravami aj o viceprovincii, ak nie je ináč výslovne poznamenané v samotných Konštitúciách a Štatútoch alebo v normách a dohodách jednotlivých viceprovincií.

66.

§1. Ak rozdelením provincie vznikne nová provincia, generálny superior so svojou radou spravodlivo rozdelí všetky majetky a dlhy provincie. Pritom treba brať ohľad na vôľu darcov a dobrodincov ako aj na zákonité právne požiadavky a vlastné normy, ktorými sa spravuje provincia.

§2. Rozdelenie archívu materskej provincie sa ponecháva na rozhodnutie generálneho superiora, ktorý má vopred vypočuť mienku zainteresovaných vizitátorov.

2. Vizitátor a vicevizitátor (K 123 – 125)

67. Všetko, čo sa v Konštitúciách a Štatútoch hovorí o vizitátorovi, sa vzťahuje aj na vicevizitátora, s výnimkou, ak by bolo niečo iné vyhradené v týchto Konštitúciách a Štatútoch alebo v normách a dohodách jednotlivých provincií.

68.

§1. Vizitátora menuje na 6 rokov generálny superior so súhlasom svojej rady po predbežnej porade aspoň s tými členmi, ktorí majú aktívne hlasovacie právo v provincii. Tak isto a za tých istých podmienok môže byť vizitátor ešte raz potvrdený v úrade na ďalšie tri roky.

§2. Spôsob a okolnosti konzultácie môže určiť provinciálne zhromaždenie so schválením generálneho superiora a súhlasom jeho rady.

§3. Provinciálne zhromaždenie môže predložiť vlastný spôsob zvolenia vizitátora k schváleniu generálnemu superiorovi so súhlasom jeho rady. Voľba týmto spôsobom má spĺňať zhruba tieto podmienky:

1. aby bol zvolený aspoň na tri roky, ale nie viac ako šesť.
2. aby zvolený vizitátor nezastával úrad  viac ako deväť súvislých rokov.
3. V prvých dvoch kolách voľby má byť na zvolenie potrebná absolútna väčšina hlasov po odčítaní neplatných hlasov; v treťom kole budú mať pasívne volebné právo dvaja kandidáti, ktorí v prvom a druhom kole získali najväčší počet hlasov, i keď ide o rovnaký počet.
4. V prípade rovnakého počtu hlasov u kandidátov bude zvolený ten, ktorý je starší povolaním alebo vekom.

§4. Aby mohol zvolený po prvý raz alebo znovuzvolený prebrať úrad vizitátora, je potrebný súhlas generálneho superiora a jeho rady.

69. Povinnosti vizitátora sú:

1. Vypracovať provinciálny plán podľa Provinciálnych noriem so súhlasom svojej rady.
2. Podľa právnych predpisov a so súhlasom svojej rady i po porade s generálnym superiorom založiť alebo zrušiť nejaké väčšie podujatie niektorého domu.
3. Po vypočutí mienky svojej rady, a ak je to možné aj po skontaktovaní sa so zainteresovanými osobami, prekladať spolubratov do jednotlivých domov podľa potrieb týchto domov. V súrnych prípadoch je však vizitátor povinný upovedomiť aspoň svoju radu.
4. So súhlasom svojej rady a podľa Provinciálnych noriem má vymenovať ekonóma provincie, direktora pre vnútorný seminár a pre veľký seminár.
5. Schváliť spoločný pracovný plán domov, ktorý má vypracovať a predložiť miestny superior so svojou komunitou.
6. Podávať správy generálnemu superiorovi o stave provincie a o vizitáciách domov, ktoré úradne ponavštevoval.
7. Podľa predpisov všeobecného a nášho práva a so súhlasom svojej rady uzatvárať potrebné a užitočné zmluvy.
8. Po vypočutí mienky svojej rady vymenovať vo vhodnom čase prípravnú komisiu pre provinciálne zhromaždenie.
9. Podľa práva má výsadu rozhodnúť v prípade rovnakého počtu hlasov.
10. Čím skôr upovedomiť generálneho superiora o zložení sľubov a inkorporácii spolubratov do Spoločnosti a o prijatí vyšších svätení.
11. Postarať sa sám alebo pomocou schopných spolubratov o archív provincie.
12. Dať spolubratom jurisdikciu k spovedaniu členov Spoločnosti a tiež, so zachovaním právomoci ordinára, dávať poverenie hlásať Božie slovo. Tieto fakulty môže delegovať aj iným.
13. So súhlasom svojej rady a zo spravodlivej príčiny môže v jednotlivých prípadoch dišpenzovať od Provinciálnych noriem.
14. Snažiť sa, aby žiaden z členov provincie nezotrvával v kanonicky nelegitímnom stave.

70. Vicevizitátor má tie isté práva, fakulty a povinnosti ako vizitátor, iba ak by v Konštitúciách alebo v Štatútoch bolo niečo iné výslovne vyhradené.

71. Nariadenia vizitátora platia až po nasledujúce provinciálne zhromaždenie, iba ak by sám vizitátor alebo jeho nástupca rozhodli ináč.

72.

§1. V prípade uvoľnenia úradu vizitátora preberá dočasne správu provincie asistent vizitátora, ak v provincii nie je úrad asistenta, preberá ju provinciálny radca, ktorý je najstarší menovaním, povolaním alebo vekom, iba že by generálny superior rozhodol ináč.

§2. Ak by vizitátor zomrel alebo odstúpil z úradu, môže podať provinciálne zhromaždenie generálnemu superiorovi a jeho rade návrh na dočasné spravovanie.

3. Asistent vizitátora (K 126)

73.

§1. Asistent vizitátora je jeden z členov provinciálnej rady a volia ho provinciálni radcovia spolu s vizitátorom, iba ak by provinciálne zhromaždenie rozhodlo inak.

§2. Ak nie je prítomný vizitátor, jeho právomoc prechádza na asistenta s výnimkou toho, čo si vyhradí sám vizitátor.

§3. Ak vizitátor nemôže zastávať svoj úrad, asistent ho zastupuje plnoprávne, kým neprestane prekážka. Prekážku má posúdiť provinciálna rada bez vizitátora a celú záležitosť má čím skôr oznámiť generálnemu superiorovi a držať sa jeho nariadení.

4. Vizitátorova rada (K 127)

74.

§1. Vizitátor menuje svojich radcov na 3 roky, vopred sa však poradí aspoň s členmi provincie, ktorí majú aktívny hlas. Takto a za tých istých podmienok môžu byť potvrdení radcovia na ďalšie tri roky, ba aj po tretí raz, nie však po štvrtýkrát.

§2. Provinciálne zhromaždenie môže predložiť generálnemu superiorovi a jeho rade na schválenie vlastný spôsob vymenovania alebo voľby radcov, ich počet, termín menovania a čas spravovania úradu. O vymenovaní radcov má vizitátor upovedomiť generálneho superiora.

§3. Provinciálny radca môže byť z vážnej príčiny pozbavený úradu generálnym superiorom na návrh vizitátora a so súhlasom ostatných radcov.

§4. Čo sa hovorí v Štatútoch v bode 73 §2 a §3 o provinciálnom asistentovi, to platí tiež o provinciálnom radcovi najstaršom menovaním, povolaním alebo vekom v tých prípadoch, kde nie je úrad provinciálneho asistenta, iba ak by Provinciálne normy ustanovili ináč.

5. Provinciálny ekonóm (K 128)

75. Provinciálneho ekonóma menuje vizitátor so súhlasom svojej rady alebo iným spôsobom ustanoveným Provincionálnymi normami.

76. Ak ekonóm nie je súčasne radcom, môže zasadať v provinciálnej rade, ak ho predvolá vizitátor, ale nemá hlasovacie právo.

77. Povinnosti provinciálneho ekonóma:

1. Dbať, aby vlastné právo majetku provincie bolo zaistené presne podľa cirkevných a občianskych zákonov.
2. Slúžiť radou a pomocou ekonómom domov v plnení ich povinností a dozerať na ich spravovanie.
3. Dbať, aby každý dom odvádzal určitý príspevok na výdavky provincie a v stanovenej lehote odposlal určený príspevok generálnemu ekonómovi pre generálny fond.
4. Dbať, aby naši zamestnanci dostávali spravodlivú odmenu a aby sa presne zachovávali občianske zákony o sociálnom poistení a daniach.
5. Udržovať v poriadku rôzne záznamy o výdavkoch a príjmoch, ako aj iné doklady.
6. Predložiť výkaz o svojom spravovaní vizitátorovi a jeho rade podľa Štatútov, bod 103.

6. Regióny

78.

§1. Región je oblasť s aspoň  jedným domom, ktorý  patrí provincii alebo priamo spadá pod generálneho superiora.

§2. Región je zriadený generálnym superiorom s jeho radou alebo vizitátorom s jeho radou. Za región zodpovedá regionálny superior.

§3. Pre realizovanie služieb Misijnej spoločnosti má regionálny superior delegované fakulty od generálneho superiora alebo od vizitátora.

§4. Ak je regionálny superior menovaný vizitátorom a jeho radou, jeho menovanie musí potvrdiť generálny superior a jeho rada. (K 125,5)

§5. Región je zriadený s presne stanovenými povinnosťami medzi generálnym superiorom alebo vizitátorom a regionálnym superiorom.

§6. Región môže byť zriadený viceprovinciou alebo provinciou, ale nemôže existovať mimo viceprovincie alebo provincie.

§7. Aby sa región mohol sa stať viceprovinciou alebo viceprovinciou v provincii, je nevyhnutné, aby región alebo viceprovincia mala dostatočnú ekonomickú situáciu a tiež povolania, pre udržanie spolubratov.      

7. Konferencie vizitátorov

79.

§1. Spoločnosť uznáva a podporuje konferencie vizitátorov ako spôsob výmeny skúseností a vzájomnej spolupráce a tiež ako prostriedok pre šírenie misií a života Spoločnosti.

§2. Tieto konferencie podporujú jednotu Misijnej spoločnosti, autonómií provincií a základy zodpovednosti.

§3. Každá konferencia má vlastné Štatúty. Tieto musia byť schválené generálnym predstaveným a jeho radou.

8. Úrady miestnej správy (K 129 – 134)

80. Práva a povinnosti miestneho superiora:

1. Podávať vizitátorovi správy o stave jemu zvereného domu.
2. Rozdeľovať úrady a povinnosti členom domu, ktorých rozdeľovanie nie je vyhradené vyšším predstaveným.
3. Zvolávať a viesť domové zhromaždenie.
4. Spoločne s komunitou pripraviť spoločný pracovný plán domu a predložiť ho na schválenie vizitátorovi.
5. Mať archív a pečať svojho domu.
6. Oboznamovať spolubratov s rozhodnutiami Spoločnosti a informáciami o jej živote.
7. Dbať, aby sa svedomite plnila povinnosť omšových intencií.

81.

§1. Miestny superior spravuje dom v spolupráci so všetkými spolubratmi, najmä však s asistentom a ekonómom, ktorí sú menovaní podľa predpisov Provinciálnych noriem.

§2. Asistent vykonáva v neprítomnosti superiora všetky záväzky jeho úradu podľa noriem, určených našim vlastným právom.

§3. Taktiež je potrebné konať stretnutia všetkých spolubratov komunity na spôsob rady.

Kapitola III. – Zhromaždenia

1. Všeobecné zásady (K 135 – 136)

82. Superiori a ostatní spolubratia majú povinnosť pripraviť zhromaždenia a aktívne sa na nich zúčastniť; napokon majú verne zachovávať zákony a nariadenia nimi vydané.

83.

§1. Pri voľbách sa vyžadujú aspoň traja skrutátori.

§2. Zo samého práva sú skrutátormi, spolu s predsedom a sekretárom po jeho voľbe, dvaja vekom najmladší účastníci zhromaždenia.

§3. Na začiatku zhromaždenia sa ihneď prikročí k voľbe sekretára. Jeho povinnosti sú:

1. zastávať úrad prvého skrutátora,
2. zostavovať správy zo zasadaní a vyhotoviť doklady.

84. Pred zvolaním zhromaždenia aj počas jeho trvania treba podporovať slobodnú a vzájomnú výmenu informácií o tom, o čom sa bude rozhodovať a o vlastnostiach kandidátov, ktorí majú byť zvolení.

85. Po skončení zasadaní, majú byť akty zhromaždenia potvrdené účastníkmi a podpísané predsedom, sekretárom zhromaždenia a tiež všetkými zúčastnenými. Opečiatkované akty treba starostlivo uchovať v archíve.

2.  Generálne zhromaždenie (K 137 – 142)

86. Generálne zhromaždenie má právo vydávať nariadenia a deklarácie, ktoré majú náukový a povzbudzujúci význam.

87.

§1. Riadne generálne zhromaždenie sa má konať v priebehu šiesteho roka od posledného riadneho generálneho zhromaždenia.

§2. Mimoriadne generálne zhromaždenie sa koná vtedy, keď to generálny superior so súhlasom svojej rady a po vypočutí mienky vizitátorov uzná za potrebné.

§3. Pred generálnym zhromaždením sa musia konať provinciálne zhromaždenia.

88.

§1. Termín a miesto generálneho zhromaždenia určí generálny superior so súhlasom svojej rady.

§2. V poslednom, šiestom roku možno z vážnej príčiny dekrétom generálneho superiora a so súhlasom jeho rady urýchliť alebo oneskoriť zasadanie zhromaždenia o šesť mesiacov, počítajúc ho odo dňa otvorenia predchádzajúceho riadneho zhromaždenia.

89.

§1. Generálny superior, generálny vikár a generálni asistenti, ktorým sa končí úrad, zostávajú členmi zhromaždenia na jeho nasledujúcich zasadaniach.

§2. Okrem tých, ktorí sú podľa predpisov Konštitúcií z úradu prítomní na generálnom zhromaždení, nech sa na ňom zúčastní jeden delegát z jednotlivých provincií a viceprovincií na prvých 100 členov, ktorí majú aktívny hlas; ak je však viac než 100 členov s aktívnym hlasovacím právom, bude ešte jeden delegát na každých 75 členov i na ich zostávajúcu časť. Počet delegátov treba na generálne zhromaždenie určiť vzhľadom na počet členov, ktorí majú aktívne hlasovacie právo v deň voľby delegátov na provinciálnom zhromaždení.

§3. Počas uprázdnenia miesta vizitátora ide na generálne zhromaždenie ten, ktorý dočasne spravuje provinciu. Ak sa vizitátor pre zákonitú prekážku nemôže dostaviť na generálne zhromaždenie, namiesto neho pôjde ten, ktorý ho zastupuje v úrade, ak by však tento bol zvolený za delegáta, na generálne zhromaždenie pôjde prvý náhradník.

90.

§1. Pokiaľ by nikto zo spolubratov nebol zvolený ako zástupca na Generálne zhromaždenie, Generálny superior so svojou radou, sa postará o to, aby niekto zo spolubratov bol na ňom prítomný.

§2. Ak by nastali dôvody znemožňujúce voľbu delegátov, ktorí sú podľa práva povinní zúčastniť sa Generálneho zhromaždenie,  Generálny superior v spolupráci so svojou radou, sa bude snažiť tomu predísť.  

91.

§1. Pred zvolaním generálneho zhromaždenia, vymenuje vo vhodnom čase generálny superior so svojou radou a po vypočutí mienky vizitátorov, prihliadnuc na rozdielnosť oblastí a diel, prípravnú komisiu.

§2. Generálnemu superiorovi a jeho rade sa ponecháva rozsiahla právomoc, podľa potreby organizovať prácu prípravnej komisie, ktorá má tieto úlohy:

1. Obrátiť sa na provincie a na jednotlivých členov s otázkami, ktoré problémy sú podľa ich úsudku súrne a akým spôsobom sa má o nich pojednávať na generálnom zhromaždení.
2. Po obdŕžaní odpovedí, starostlivo vybrať problémy, ktoré sú vzhľadom na potreby neodkladné a majú všeobecný charakter, tie preštudovať, prekonzultovať pramene a včas odoslať vizitátorom, ešte pred ich domovými zhromaždeniami.
3. Zhromaždiť návrhy a požiadavky provinciálnych zhromaždení a štúdie uskutočnené v provinciách, ako aj požiadavky generálneho superiora, ktorý si pri ich stanovení vypočul aj mienku svojej rady.
4. Všetko usporiadať a následne vytvoriť pracovný dokument. Ten včas odoslať provinciám, aby ich členovia zhromaždenia a zástupcovia dostali do rúk celé dva mesiace pred začiatkom generálneho zhromaždenia.

§3. Činnosť prípravnej komisie končí oficiálnym otvorením generálneho zhromaždenia; avšak jej predseda osobne alebo cez zástupcu, ak to uzná za užitočné, predloží správu z činnosti komisie.

92.

§1. V deň voľby generálneho superiora obetujú zhromaždení voliči sv. omšu za úspešnú voľbu a po krátkej exhorte sa v určenú hodinu začína zasadanie na čele s predsedom.

§2. Voliči napíšu na pripravené lístky meno a priezvisko toho, koho chcú voliť za generálneho superiora.

§3. Lístky sa spočítajú, ak však ich počet presahuje počet voličov, sú neplatné a treba napísať nové lístky.

93. Direktórium, schválené niektorým zhromaždením ostáva v platnosti, kým ho iné zhromaždenie nezmení alebo nezruší.

3. Provinciálne zhromaždenie (K 143 – 146)

94. Normy, ktoré vydá provinciálne zhromaždenie, sú všeobecné pravidlá, ktoré sa majú zachovať vo všetkých prípadoch zaznačených v normách. Tieto normy nijako neobmedzujú právomoc vizitátora, ako to určuje všeobecné i naše vlastné právo, ani jeho výkonnú moc potrebnú pre plnenie jeho úradu. Provinciálne normy majú zaväzujúcu moc až do odvolania niektorým nasledujúcim provinciálnym zhromaždením alebo kým ich neodvolá generálny superior.

95. Po vypočutí rady patrí vizitátorovi právo určiť deň a vyznačiť dom, v ktorom sa má konať provinciálne zhromaždenie.

96. Generálny superior má oznámiť vizitátorovi svoje rozhodnutie, vzťahujúce sa na Provinciálne normy do dvoch mesiacov od ich obdržania.

97. Ak provinciálne normy neurčujú inak, na provinciálnom zhromaždení sa má zúčastniť toľko zvolených delegátov z celého provinciálneho kolégia pozostávajúceho z členov s aktívnym hlasom, koľko má byť prítomných delegátov z úradu, s pridaním jedného delegáta na každých 25 členov s aktívnym hlasom a na zvyšok tiež jedného.

98. Zvolenými delegátmi sú tí, ktorí v spomenutom provinciálnom kolégiu dostali väčšinu hlasov, v prípade rovnosti hlasov, starší povolaním alebo vekom; taký istý počet podľa nasledujúcej väčšiny hlasov je potrebný pre zvolenie zástupcov delegátov.

99. Ak superior domu nemôže prísť na provinciálne zhromaždenie pre nejakú prekážku, zastupuje ho asistent domu. Ak je asistent už zvolený za delegáta, nahradí ho nasledujúci zo zoznamu náhradníkov.

100. Provinciálne zhromaždenie môže predložiť na schválenie generálnemu superiorovi so súhlasom jeho rady, vlastný spôsob účasti na provinciálnom zhromaždení tak, že počet volených delegátov musí prevyšovať počet delegátov zúčastnených z úradu.

101. Jednotlivé provincie vypracujú vlastné normy postupu, čiže direktórium, v medziach všeobecného a nášho vlastného práva.

102. Provinciálne zhromaždenie volí delegátov a náhradníkov pre generálne zhromaždenie vždy v oddelených skrutíniách s absolútnou väčšinou hlasov. Ak v prvom a druhom skrutíniu nebol nikto zvolený, potom v treťom bude zvolený ten, kto dostane väčšinu

hlasov, v prípade rovnosti hlasov starší povolaním a vekom.

Diel II. – Majetok Spoločnosti              

 (K 148 – 155)

103. Spoločnosť nech neustále rozjíma nasledujúce zásady, nech k nim srdcom priľne a nech ich s plnou dôverou a odvahou uvádza do života:

1. Jednomyseľné úsilie vrátiť nášmu životu rozhodnú striedmosť, ktorá v mene Kristovej chudoby viac príkladom než slovom protestuje proti chamtivosti, vyplývajúcej z konzumnej mentality spoločnosti a tiež proti žiadostivosti po bohatstve, ktorá ničí takmer celý svet (VP III, 1).
2. Rozvíjať v sebe účinnú starosť, aby sa vlastný majetok používal na šírenie spoločenskej spravodlivosti.
3. Zrieknuť sa v prospech chudobných tých materiálnych dobier, ktoré nie sú nevyhnutné.

104. Generálny superior má so súhlasom svojej rady právo, riadiac sa zásadami spravodlivosti, uložiť provinciám istú taxu, tak isto aj vizitátor so súhlasom svojej rady domom svojej provincie.

105. Pod vedením a dohľadom superiorov a ich rád, nech sa spravujú majetky, ktoré sú Spoločnosti zverené len do opatery.

106.

§1. Ekonómovia majú zo svojho spravovania vydávať superiorom počet a spolubratom podať správu.

§2. Generálny superior má so svojou radou záväzok preskúmať raz v roku doklady o príjmoch a výdavkoch a správu o stave majetku predloženú generálnym ekonómom. Vizitátor so svojou radou prezrú u provinciálneho ekonóma spomínané doklady a správu dvakrát v roku; superior domu mesačne u ekonóma domu. Ak sú doklady alebo účty v poriadku, overia sa podpisom.

§3. Spolubratia, ktorí sa starajú o špeciálne diela tak provincií ako aj domov, vyúčtujú príjmy a výdavky zodpovedným superiorom, a to spôsobom a v čase predpísaným v provinciálnych normách.

§4. Ak máme majetky,  ktoré nepatria Spoločnosti, ale sú jej len zverené, vyúčtovanie z nich sa robí tak ich vlastníkom, ako aj predstaveným Spoločnosti.

§5. Generálny ekonóm podáva koncom roka vizitátorom všeobecnú správu o svojom spravovaní. Každý šiesty rok ju posiela generálnemu zhromaždeniu.

§6. Vizitátori posielajú v závere kalednárneho roka za svoje provincie účty generálnemu superiorovi.

§7. Provinciálni ekonómovia podávajú všeobecnú správu členom svojej provincie o svojom spravovaní a o majetku provincie, zhodne s predpismi provinciálnych noriem.

107. Všetci správcovia, tak superiori ako aj ekonómovia, môžu robiť administratívne úkony v mene Spoločnosti len v rámci svojho úradu a podľa právnych predpisov. Preto Spoločnosť, provincie alebo dom nesú zodpovednosť len za administratívne úkony, uskutočnené v súlade so spomenutými predpismi. Za iné zodpovedajú tí, čo si počínali nedovolene a neplatne. Ak sa niektorá právna osoba v

spoločnosti zadlží alebo prevezme na seba záväzky hoci aj s dovolením, musí ich sama splácať zo svojho majetku.

108.

§1. Generálne zhromaždenie môže stanoviť sumu, nad ktorú nesmie generálny superior urobiť nijaké mimoriadne výdavky.

§2. Vizitátori môžu urobiť výdavky podľa noriem, daných provinciálnym zhromaždením.

§3. Miestni superiori môžu robiť výdavky v medziach Provinciálnych noriem.

109. Superiori nech nedávajú dovolenie na dlžobnú zmluvu, ak nemajú istotu, že bude možné z bežných príjmov zaplatiť úroky a tiež v predvídanom termíne vrátiť požičanú sumu zákonitými ročnými splátkami.

110.

§1. Voči osobám zamestnaných v domoch a v dielach Spoločnosti musíme presne zachovávať zákony práce, poistenia a spravodlivosti.

§2. Superiori si majú veľmi opatrne počínať pri preberaní zbožných fundácií, s ktorými sú spojené dlhodobé záväzky. Nesmú prijímať také, ktoré by viazali natrvalo.

§3. Dávať dary zo spoločného majetku možno vždy len v medziach úprav Konštitúcií a Štatútov.

§4. Ohľadom majetku, ktorý dostane Spoločnosť, provincia alebo dom testamentárne alebo darovaním, treba splniť  vôľu darcov čo do ich vlastnenia a užívania.

§5. Treba sa starať o sociálne poistenie pre spolubratov cez Spoločnosť, biskupa alebo iné osoby v závislosti od toho, od koho spolubratia prijímajú prácu. Domy provincie a tiež generálna kúria nech sa postarajú o poistenie proti rôznym nešťastiam.